Kryty odvodňovacích priekop, ako nenahraditeľný komponent v komunálnom inžinierstve, zariadeniach na ochranu vody a priemyselných areáloch, slúžia viacerým funkciám vrátane bezpečnosti dopravy, ochrany odvodnenia a harmónie životného prostredia. Výber materiálu priamo ovplyvňuje životnosť,-únosnosť a náklady na údržbu. V súčasnosti možno hlavné materiály rozdeliť do štyroch kategórií: železobetón, liatina, kompozitné materiály a kameň, pričom každý má svoje vlastné charakteristiky a použiteľné hranice.
Najbežnejším typom sú železobetónové kryty, ktoré používajú cement ako spojivo, piesok a štrk ako kamenivo a sú vystužené oceľovými tyčami na zvýšenie pevnosti v ťahu. Ich výhody spočívajú v nízkej cene, vysokej plasticite a možnosti prispôsobiť veľkosti a tvary rôznym prierezom priekop-. Majú tiež dobrú požiarnu odolnosť a odolnosť proti chemickej korózii, vďaka čomu sú vhodné pre bežné scenáre, ako sú mestské cesty a obytné zelené pásy. Kvôli krehkosti betónu sú však trhliny náchylné na vznik-pri dlhodobom veľkom zaťažení alebo v prostrediach s drastickými teplotnými rozdielmi, ktoré si vyžadujú pravidelnú kontrolu a údržbu.
Liatinové kryty sú vyrobené zo surového železa alebo z tvárnej liatiny, odlievané pri vysokých teplotách. Jeho hlavnými výhodami sú vysoká pevnosť a vynikajúca odolnosť proti nárazu; jeden kus unesie zaťaženie desiatok ton, vďaka čomu sa bežne používa v oblastiach s prísnymi požiadavkami na zaťaženie, ako sú napríklad ťažké-cesty, prístavy, doky alebo priemyselné závody. Vďaka sférickému rozloženiu grafitu má tvárna liatina niekoľkonásobne vyššiu húževnatosť ako obyčajná liatina, čím sa ďalej rozširuje rozsah jej použitia. Vysoká hustota liatiny však vedie k vysokým nákladom na dopravu a inštaláciu a je náchylná na koróziu, čo si vyžaduje ochranu povrchovým náterom. Vo vlhkom prostredí je potrebné skrátiť cykly údržby.
Kryty z kompozitných materiálov sa v posledných rokoch rýchlo objavili. Vyrábajú sa hlavne zo živice, sklenených vlákien alebo vysoko{1}}molekulových polymérov pomocou lisovacích procesov. Tieto materiály kombinujú nízku hmotnosť a vysokú pevnosť, vážia len 1/4 až 1/3 liatiny, vďaka čomu sa s nimi ľahko manipuluje a inštalujú. Vykazujú vynikajúcu odolnosť voči kyselinám a zásadám a odolnosť proti starnutiu, pričom vykazujú stabilitu v korozívnych prostrediach, ako sú chemické priemyselné parky a pobrežné oblasti so soľou. Okrem toho môžu byť kompozitné materiály farbené, aby sa dosiahla vizuálna integrácia s okolitým prostredím, čím sa zvyšuje harmónia krajiny. Treba však poznamenať, že ich odolnosť voči vysokým{10}}teplotám je o niečo nižšia ako u kovov a betónu, čo si vyžaduje starostlivý výber v podmienkach trvalo vysokej{11}}teploty.
Kamenné kryty sú väčšinou vyrobené z prírodných kameňov, ako je žula a mramor, ktoré sú známe svojim výrazným pocitom a odolnosťou. Prírodný kameň má vysokú pevnosť v tlaku a krásne textúry, vďaka čomu je vhodný na malebné chodníky, historické štvrte a iné miesta s vysokými estetickými požiadavkami. Ťažba a spracovanie kameňa sú však energeticky-intenzívne a nákladné a hmotnosť kameňa zvyšuje náročnosť výstavby. Okrem toho je jeho odolnosť v ohybe relatívne nízka, čo obmedzuje jeho použitie v oblastiach s ľahkým zaťažením alebo tam, kde neprechádzajú ťažké vozidlá.
Stručne povedané, výber materiálov pre kryty drenážnych kanálov si vyžaduje komplexné zváženie-nosnosti, podmienok prostredia, ekonomických nákladov a estetických potrieb. V budúcnosti, s pokrokom v technológii materiálov, sa nové kompozitné materiály, ktoré kombinujú vysoký výkon a nízku uhlíkovú stopu, môžu stať dôležitým smerom vývoja a poskytovať lepšie riešenia pre prevádzku a údržbu infraštruktúry.